Umelá inteligencia môže advokátskej kancelárii výrazne zrýchliť prácu s textom, dokumentmi, rešeršami, internými informáciami aj administratívou. ChatGPT a ďalšie AI nástroje však nemožno v právnej praxi používať rovnakým spôsobom ako pri bežnej kancelárskej práci.
Právnik pracuje s informáciami, ktoré môžu byť dôverné, osobné, obchodne citlivé alebo chránené povinnosťou mlčanlivosti. Zároveň môže mať nesprávny právny výstup oveľa vážnejšie následky ako chyba v bežnom marketingovom texte.
Bezpečné používanie AI v advokátskej kancelárii preto neznamená AI zakázať. Znamená nastaviť jasné pravidlá, určiť, ktoré informácie možno AI poskytovať, zabezpečiť kontrolu výstupov a vybrať technické riešenie primerané citlivosti spracovávaných údajov.
Práve tento rozdiel oddeľuje experimentovanie s ChatGPT od profesionálneho nasadenia AI v právnej praxi.
Ak sa chcete na využitie umelej inteligencie pozrieť komplexnejšie, pozrite si aj AI pre právnikov a advokátske kancelárie.
AI môže právnikovi pomáhať, ale nemala by právnika nahrádzať
Jedným z najdôležitejších princípov pri používaní generatívnej AI v advokácii je zachovanie ľudskej odbornej kontroly.
ChatGPT môže byť veľmi dobrý nástroj na prípravu podkladov, ale výsledok by nemal byť automaticky považovaný za správne právne stanovisko.
AI môže napríklad:
- pripraviť prvý návrh dokumentu,
- zhrnúť rozsiahly text,
- porovnať dve verzie dokumentu,
- identifikovať témy na preverenie,
- pripraviť zoznam otázok,
- zjednodušiť komplikovaný text,
- vytvoriť pracovnú osnovu právnej analýzy,
- pomôcť so štruktúrou zmluvy,
- pripraviť interný checklist,
- preformulovať komunikáciu s klientom,
- pripraviť návrh FAQ,
- kategorizovať dokumenty,
- pomôcť s interným vyhľadávaním informácií.
Konečné právne posúdenie však musí zostať na advokátovi.
AI je vhodné vnímať ako veľmi rýchleho asistenta, ktorý dokáže spracovať veľké množstvo textu, ale nerozumie zodpovednosti za právnu radu tak ako advokát.
Najväčšie riziko nie je samotná AI, ale spôsob jej používania
Otázka by nemala znieť:
„Je ChatGPT bezpečný?“
Oveľa presnejšia otázka je:
„Aké údaje do AI posielame, v akom prostredí ich spracovávame a čo následne robíme s vytvoreným výstupom?“
Riziko môže vzniknúť napríklad vtedy, keď pracovník advokátskej kancelárie bez úpravy vloží do verejne dostupného AI nástroja:
- kompletnú zmluvu klienta,
- meno a osobné údaje klienta,
- číslo účtu,
- zdravotné informácie,
- údaje o trestnom konaní,
- dôvernú obchodnú komunikáciu,
- internú stratégiu sporu,
- podklady k pripravovanej transakcii,
- dokumenty obsahujúce obchodné tajomstvo,
- komunikáciu medzi klientom a advokátom.
Technicky je možné takýto dokument skopírovať do AI za niekoľko sekúnd.
To však ešte neznamená, že je takýto postup vhodný.
Pravidlo č. 1: Do AI neposielajte automaticky kompletné klientske dokumenty
Pred vložením dokumentu alebo textu do AI by mala existovať jednoduchá kontrolná otázka:
Musí AI na splnenie tejto úlohy skutočne poznať identitu klienta a všetky údaje uvedené v dokumente?
Vo veľkom množstve situácií je odpoveď nie.
Ak chcete napríklad pomocou AI:
- zlepšiť štruktúru zmluvnej klauzuly,
- vysvetliť komplikovaný odsek jednoduchším jazykom,
- pripraviť zoznam kontrolných otázok,
- porovnať logiku dvoch ustanovení,
AI často vôbec nepotrebuje vedieť meno klienta, názov spoločnosti, adresu, rodné číslo alebo presnú hodnotu transakcie.
Prvým bezpečnostným opatrením preto môže byť minimalizácia údajov.
Anonymizácia pred použitím AI
Jedným z praktických spôsobov bezpečnejšej práce je odstrániť z textu údaje, ktoré AI na splnenie úlohy nepotrebuje.
Namiesto:
„Spoločnosť ABC, s. r. o., IČO…, zastúpená konateľom Jánom Novákom…“
môže byť pre pracovnú analýzu dostatočné:
„Spoločnosť A, zastúpená konateľom…“
Namiesto konkrétnych osôb možno pracovať s označeniami:
- Klient A,
- Protistrana B,
- Zamestnanec,
- Zamestnávateľ,
- Kupujúci,
- Predávajúci,
- Prenajímateľ,
- Nájomca.
Anonymizácia však nesmie byť iba mechanické odstránenie mena.
Identifikáciu osoby môže umožniť aj kombinácia ďalších informácií, napríklad konkrétna spoločnosť, pracovná pozícia, lokalita, presná hodnota transakcie alebo veľmi špecifický opis prípadu.
Preto je potrebné uvažovať nad celým kontextom.
Minimalizácia údajov je často ešte dôležitejšia ako anonymizácia
Najbezpečnejší údaj je údaj, ktorý systém vôbec nepotrebuje dostať.
Ak AI potrebuje analyzovať jednu klauzulu z 80-stranovej zmluvy, nemusí byť dôvod poskytovať jej celú zmluvu.
Ak potrebujete vysvetliť formuláciu troch odsekov, vložte tri relevantné odseky.
Ak potrebujete vytvoriť štruktúru právneho memoranda, možno nepotrebujete vložiť žiadne klientske údaje.
Pri profesionálnom používaní AI preto odporúčame postupovať podľa princípu:
minimum údajov → konkrétna úloha → kontrolovaný výstup.
Pravidlo č. 2: Pred použitím AI poznajte podmienky konkrétneho nástroja
Nie všetky AI služby fungujú rovnako.
Rozdiel môže byť medzi:
- bezplatným používateľským účtom,
- plateným individuálnym účtom,
- firemným riešením,
- enterprise riešením,
- používaním API,
- AI systémom prevádzkovaným v kontrolovanom firemnom prostredí.
Advokátska kancelária by preto nemala rozhodovať iba podľa otázky:
„Používame ChatGPT?“
Dôležitejšie sú otázky:
- Akú konkrétnu službu používame?
- Kto je jej poskytovateľ?
- Aké údaje systém spracováva?
- Kde sa údaje spracovávajú?
- Ako dlho môžu byť uchovávané?
- Používajú sa vstupy na ďalšie zlepšovanie modelov?
- Má organizácia administrátorskú kontrolu?
- Vieme používateľom odobrať prístup?
- Existuje auditná stopa?
- Aké zmluvné podmienky platia?
- Ako je riešená ochrana osobných údajov?
- Je riešenie vhodné na typ údajov, s ktorými kancelária pracuje?
Až potom možno rozhodnúť, na ktoré úlohy je konkrétne AI riešenie vhodné.
Pravidlo č. 3: AI výstup nikdy nepovažujte automaticky za právny zdroj
Generatívna AI vytvára odpoveď podľa pravdepodobnosti a dostupného kontextu. Jej cieľom nie je garantovať právnu správnosť každej vety.
To môže viesť k veľmi presvedčivo formulovanému textu, ktorý obsahuje chybu.
V právnej praxi je mimoriadne nebezpečná najmä situácia, keď AI uvedie:
- neexistujúce rozhodnutie,
- nesprávne číslo rozhodnutia,
- neaktuálne ustanovenie zákona,
- nepresnú citáciu,
- nesprávny právny záver,
- rozhodnutie z iného právneho poriadku,
- pravidlo platné iba za určitých okolností ako všeobecnú zásadu.
Čím profesionálnejšie odpoveď znie, tým väčšie môže byť riziko, že ju používateľ prestane dostatočne kontrolovať.
Preto odporúčame jednoduché pravidlo:
AI môže navrhnúť, čo treba overiť. Autoritatívny právny zdroj musí potvrdiť, čo skutočne platí.
Ako používať ChatGPT pri právnej rešerši
AI môže právnu rešerš výrazne urýchliť, ak je používaná správnym spôsobom.
Namiesto otázky:
„Napíš mi právne stanovisko.“
je často lepšie zadať:
„Priprav zoznam právnych otázok, ktoré je potrebné preveriť pri tomto prípade.“
Následne môžete AI požiadať:
„Rozdeľ tieto otázky podľa oblastí práva.“
Potom:
„Navrhni kľúčové pojmy, podľa ktorých by mal právnik vyhľadávať relevantnú judikatúru.“
Takýto spôsob práce využíva silnú stránku AI – rýchlu analýzu a štruktúrovanie problému – bez toho, aby sa jej nekriticky odovzdala zodpovednosť za konečné právne stanovisko.
AI ako druhý pohľad na dokument
Veľmi dobrým využitím AI môže byť kontrolný „second opinion“ proces.
Právnik pripraví dokument alebo analýzu štandardným spôsobom a následne požiada AI napríklad:
„Identifikuj možné nejasnosti v tomto texte.“
„Ktoré ustanovenia by mohli viesť k rozdielnemu výkladu?“
„Ktoré riziká by mohla namietať druhá zmluvná strana?“
„Aké otázky by mohol položiť klient po prečítaní tohto dokumentu?“
„Nájdi pojmy, ktoré nie sú v dokumente jednoznačne definované.“
AI tým nenahrádza právnika.
Pomáha mu pozrieť sa na vlastnú prácu z ďalšieho uhla.
Praktické možnosti použitia podrobnejšie rozoberáme aj v článkoch venovaných téme ChatGPT a AI v právnej praxi a na stránke AI riešenia pre firmy.
Pravidlo č. 4: Vyhnite sa slepému kopírovaniu AI výstupov
Častou chybou pri generatívnej AI je:
prompt → odpoveď → copy → paste → odoslanie.
V právnej kancelárii by mal proces vyzerať skôr:
zadanie → AI návrh → odborná kontrola → overenie zdrojov → úprava → finálny dokument.
Pri významnejších dokumentoch môže byť vhodná ešte ďalšia kontrola podľa interného systému kancelárie.
AI totiž nemusí poznať:
- kompletný kontext prípadu,
- neverejné informácie,
- stratégiu klienta,
- predchádzajúcu komunikáciu,
- preferovaný spôsob riešenia sporu,
- obchodný kontext,
- reputačné riziká,
- faktické okolnosti, ktoré neboli uvedené v prompte.
Aj technicky správny text preto nemusí byť správnym riešením konkrétneho prípadu.
Pravidlo č. 5: Vytvorte internú AI smernicu
Najväčším rizikom pre advokátsku kanceláriu nemusí byť jeden konkrétny AI nástroj.
Môže ním byť situácia, keď desať ľudí používa päť rôznych nástrojov a každý podľa vlastných pravidiel.
Preto má zmysel vytvoriť jednoduchú internú AI smernicu.
Nemusí ísť o komplikovaný dokument s desiatkami strán.
Na začiatku môže jasne definovať:
Povolené AI nástroje
Ktoré AI aplikácie môžu pracovníci používať?
Zakázané nástroje
Je používanie neoverených verejných AI služieb zakázané?
Povolené údaje
Aké typy informácií možno vložiť do AI bez ďalšieho schválenia?
Zakázané údaje
Ktoré informácie sa do verejne dostupných AI systémov nesmú zadávať?
Anonymizácia
Kedy musí byť dokument pred spracovaním anonymizovaný?
Kontrola
Kto nesie zodpovednosť za overenie AI výstupu?
Použitie voči klientovi
Môže sa výstup AI odoslať klientovi bez kontroly advokátom?
Prístupové práva
Kto môže používať firemné AI účty?
Incidenty
Čo má zamestnanec urobiť, ak omylom poskytne AI systému citlivé údaje?
Takáto smernica pomáha zmeniť AI z nekontrolovaného individuálneho experimentu na riadený firemný nástroj.
Pravidlo č. 6: Vzdelávajte celý tím, nielen partnerov
Bezpečnosť AI nie je iba technologická otázka.
Veľmi často je to otázka správania používateľov.
Ak partner advokátskej kancelárie pozná riziká AI, ale praktikant, asistent alebo administratívny pracovník bez rozmýšľania vloží celý klientsky spis do verejného chatbotu, interné pravidlá nefungujú.
Základné školenie by preto malo vysvetliť:
- čo generatívna AI dokáže,
- čo nedokáže,
- čo je halucinácia AI,
- aké údaje sú citlivé,
- ako dokument anonymizovať,
- ako pracovať s klientskymi informáciami,
- ako overovať AI odpovede,
- ktoré AI nástroje sú schválené,
- komu hlásiť problém.
AI gramotnosť sa tak postupne stáva podobne dôležitou ako základná kybernetická bezpečnosť.
Pravidlo č. 7: Rozdeľte AI úlohy podľa rizika
Nie každé použitie AI predstavuje rovnaké riziko.
Advokátska kancelária si môže vytvoriť vlastnú klasifikáciu.
Nízke riziko
Napríklad:
- návrh všeobecného článku,
- brainstorming tém,
- kontrola gramatiky verejného textu,
- vytvorenie všeobecnej osnovy,
- preklad verejného obsahu,
- návrh prezentácie.
Stredné riziko
Napríklad:
- anonymizované časti právnych dokumentov,
- interné procesné checklisty,
- pracovné zhrnutia dokumentov bez identifikácie klienta,
- štruktúrovanie anonymizovanej právnej analýzy.
Vysoké riziko
Napríklad:
- celý klientsky spis,
- dôverná korešpondencia,
- informácie podliehajúce mlčanlivosti,
- osobitné kategórie osobných údajov,
- obchodné tajomstvo,
- stratégia prebiehajúceho súdneho sporu,
- dokumentácia významnej M&A transakcie.
Čím vyššie riziko, tým prísnejšie by mali byť požiadavky na technické riešenie, prístupové práva, spracovanie údajov a ľudskú kontrolu.
Pravidlo č. 8: Myslite na GDPR a ochranu osobných údajov už pri návrhu procesu
Generatívna AI nemení základnú povinnosť advokátskej kancelárie chrániť osobné údaje.
Ak kancelária používa AI na spracovanie údajov fyzických osôb, mala by vedieť:
- aké údaje spracúva,
- prečo ich spracúva,
- aké systémy ich spracúvajú,
- kto k nim má prístup,
- či je potrebné všetky údaje systému poskytovať,
- ako dlho sú údaje uchovávané,
- aké zmluvné vzťahy existujú s dodávateľmi.
Pri návrhu AI procesu je preto vhodné nezačať technológiou.
Začnite procesom a dátami.
Akú úlohu chceme automatizovať?
Aké údaje sú na to skutočne potrebné?
Aký model alebo systém ich má spracúvať?
Aké riziko tým vzniká?
Až následne sa vyberá technické riešenie.
Pravidlo č. 9: Rozlišujte verejný chatbot a interného AI asistenta
ChatGPT používaný ako všeobecný chatbot je iba jedným spôsobom využitia umelej inteligencie.
Pre advokátsku kanceláriu môže byť zaujímavejší interný AI asistent pracujúci s kontrolovaným súborom informácií.
Môže napríklad vyhľadávať v:
- interných vzoroch,
- metodických dokumentoch,
- smernicách,
- anonymizovaných know-how materiáloch,
- interných procesoch,
- znalostnej databáze kancelárie.
Advokát sa potom môže namiesto manuálneho prehľadávania priečinkov opýtať:
„Aký máme interný postup pri onboardingu nového firemného klienta?“
„Ktorý vzor NDA používame pri tomto type spolupráce?“
„Aké kontrolné body máme pri due diligence?“
„Aký je náš interný checklist pred odoslaním zmluvy klientovi?“
Pri správnom technickom a bezpečnostnom návrhu môže mať takýto systém pre kanceláriu väčšiu hodnotu než samotné generovanie textov.
ROI index sa pri AI riešeniach pre firmy zameriava práve na prepojenie AI s konkrétnym firemným procesom, nie na nasadzovanie AI iba preto, že je aktuálne populárna.
Pravidlo č. 10: Nepovoľte nekontrolovaný Shadow AI
Shadow AI vzniká vtedy, keď pracovníci používajú AI aplikácie bez vedomia alebo súhlasu organizácie.
Napríklad:
jeden zamestnanec používa ChatGPT,
druhý bezplatný prekladač s AI,
tretí nástroj na sumarizáciu PDF,
štvrtý AI doplnok do internetového prehliadača,
piaty AI nástroj pre e-mail.
Kancelária následne nemusí vedieť, do koľkých externých systémov sa jej informácie dostávajú.
Úplný zákaz AI však často nie je ideálnym riešením.
Používatelia si môžu nájsť vlastné nástroje mimo firemnej kontroly.
Praktickejší prístup môže byť:
schválené nástroje + jasné pravidlá + školenie + kontrola.
Pravidlo č. 11: Nastavte prístupové práva
Nie každý pracovník kancelárie potrebuje rovnaký prístup.
Pri profesionálnom AI riešení má zmysel riešiť:
- používateľské účty,
- roly,
- oprávnenia,
- dvojfaktorové overenie,
- odobratie prístupu po odchode pracovníka,
- správu firemných účtov,
- administrátorské oprávnenia,
- logovanie,
- pravidelnú kontrolu používateľov.
AI bezpečnosť sa tým približuje k bežnému riadeniu IT bezpečnosti.
Čo by sa nemalo zadávať do verejného AI nástroja bez posúdenia
Praktický interný checklist môže obsahovať napríklad:
Nevkladajte bez posúdenia:
- celé spisy klientov,
- dokumenty s osobnými údajmi,
- heslá,
- prihlasovacie údaje,
- API kľúče,
- bankové údaje,
- dôvernú klientsku komunikáciu,
- neverejné obchodné informácie,
- strategické informácie o spore,
- dokumenty označené ako dôverné,
- údaje tretích osôb,
- dokumenty, pri ktorých nemáte jasno v podmienkach ich ďalšieho spracovania.
Tento zoznam nemusí znamenať absolútny zákaz spracovania pomocou akejkoľvek AI.
Znamená, že pri citlivých informáciách musí byť najskôr vyhodnotené konkrétne technické a právne prostredie.
Bezpečný prompt pre právnika
Dobrá práca s AI nezačína iba správnou otázkou.
Začína správnym výberom údajov.
Namiesto:
„Tu je celý spis klienta. Napíš odvolanie.“
môže byť bezpečnejší pracovný postup:
„Ide o anonymizovaný modelový prípad. Identifikuj právne otázky, ktoré by mal advokát preveriť pred prípravou odvolania. Nevymýšľaj zákony, rozhodnutia ani citácie. Ak informáciu nevieš spoľahlivo určiť, označ ju ako bod na odborné overenie.“
Výstup potom slúži ako pracovný podklad.
Nie ako finálny právny dokument.
AI môže zlepšiť aj komunikáciu s klientom
Bezpečné používanie AI nemusí byť obmedzené iba na právnu analýzu.
Veľký potenciál existuje pri administratíve.
AI môže napríklad pomôcť:
- pripraviť zrozumiteľnejšie vysvetlenie právneho procesu,
- vytvoriť zoznam dokumentov potrebných od klienta,
- pripraviť onboarding klienta,
- vytvoriť FAQ,
- sumarizovať interné poznámky,
- pripraviť návrh follow-up e-mailu,
- kategorizovať nové dopyty,
- pripravovať pracovné prehľady.
Advokát sa tak môže viac venovať práci, pri ktorej je potrebná odbornosť, skúsenosť, vyjednávanie a strategické rozhodovanie.
AI a získavanie nových klientov advokátskej kancelárie
Umelá inteligencia nemusí pomáhať iba vo vnútri kancelárie.
Mení aj spôsob, akým potenciálni klienti hľadajú právnikov.
Používateľ sa môže opýtať ChatGPT alebo Gemini napríklad:
„Odporuč advokáta na obchodné právo v Bratislave.“
„Ktorá advokátska kancelária sa venuje developerským projektom?“
„Potrebujem právnika na pracovný spor. Koho odporúčaš?“
Pre právnické firmy preto získava význam aj AI Visibility a GEO – teda schopnosť byť správne pochopený a potenciálne odporúčaný generatívnymi AI systémami.
Ak chcete riešiť získavanie klientov komplexne, pozrite si marketing pre advokátske a právne kancelárie alebo PPC reklamu pre právnikov.
Ako by mala advokátska kancelária začať s AI
Najhoršie sú dva extrémy:
„AI zakážeme.“
alebo:
„Začnime ju používať všade.“
Lepším riešením je začať kontrolovaným pilotným projektom.
1. Identifikujte časovo náročné procesy
Kde pracovníci opakovane manuálne pracujú s textom alebo informáciami?
2. Vyhodnoťte citlivosť údajov
Obsahuje proces klientske údaje alebo dôverné informácie?
3. Vyberte vhodný AI nástroj
Neposudzujte iba kvalitu odpovedí, ale aj bezpečnosť a spôsob spracovania údajov.
4. Definujte pravidlá
Čo môže používateľ systému robiť a čo nie?
5. Vytvorte testovaciu fázu
Začnite na procesoch s nižším rizikom.
6. Merajte výsledok
Koľko času AI reálne ušetrila?
Znížila manuálnu prácu?
Zlepšila kvalitu procesu?
7. Až potom rozširujte používanie
AI implementácia by mala byť postupná.
Bezpečná AI je konkurenčná výhoda
Advokátska kancelária nemusí mať najviac AI nástrojov.
Potrebuje nástroje, ktoré jej pomáhajú pracovať efektívnejšie bez toho, aby vytvárali neprimerané riziká.
Dobre navrhnutá AI môže pomáhať:
právnik → AI pracovný podklad → odborná kontrola → kvalitnejší a rýchlejší výstup.
Nesprávne navrhnutý proces môže vyzerať:
dôverné údaje → neznámy AI nástroj → nekontrolovaný výstup → klient.
Rozdiel medzi týmito dvoma modelmi nie je v samotnej umelej inteligencii.
Rozdiel je v procese.
12 pravidiel bezpečného používania AI v advokátskej kancelárii
Ak by sme mali celý prístup zhrnúť do praktického checklistu:
- Neposielajte AI viac údajov, než potrebuje.
- Klientske dokumenty pred spracovaním podľa potreby anonymizujte.
- Používajte iba schválené AI nástroje.
- Poznajte podmienky spracovania údajov konkrétneho systému.
- AI výstupy vždy kontrolujte.
- Právne citácie a judikatúru overujte v autoritatívnych zdrojoch.
- Nevkladajte heslá, prístupové údaje ani bezpečnostné informácie.
- Vytvorte internú AI smernicu.
- Vyškolte advokátov aj administratívnych pracovníkov.
- Rozdeľte AI použitia podľa úrovne rizika.
- Riešte používateľské účty a prístupové práva centrálne.
- AI používajte na podporu odborníka, nie na odstránenie odbornej kontroly.
Budúcnosť advokácie nebude bez AI. Bude s lepšie riadenou AI
Otázkou už postupne nebude, či advokátske kancelárie budú používať umelú inteligenciu.
Dôležitejšie bude:
ktoré kancelárie ju budú používať bezpečne, systematicky a efektívne.
ChatGPT a ďalšie generatívne nástroje dokážu právnikovi ušetriť čas pri množstve každodenných úloh.
Skutočná hodnota však nevzniká tým, že právnik začne viac generovať text.
Vzniká vtedy, keď kancelária dokáže správne rozdeliť prácu medzi človeka a technológiu:
AI spracúva, sumarizuje, vyhľadáva súvislosti a pripravuje pracovné návrhy.
Advokát posudzuje kontext, overuje, rozhoduje a preberá profesionálnu zodpovednosť.
Takto môže AI zvýšiť produktivitu bez toho, aby sa znižovala kvalita alebo bezpečnosť právnych služieb.
Ak uvažujete nad praktickým využitím AI vo svojej kancelárii, pozrite si AI pre právnikov a advokátske kancelárie a AI riešenia pre firmy.
ROI index pomáha firmám identifikovať procesy, pri ktorých môže mať AI reálny prínos, navrhnúť vhodnú automatizáciu a prepojiť AI riešenia s existujúcimi firemnými procesmi.
Pri advokátskej kancelárii by cieľom nemalo byť „používať viac AI“.
Cieľom by malo byť používať AI tam, kde šetrí čas a prináša hodnotu, pričom človek zostáva pod kontrolou celého procesu.
