Poplašná správa je nepravdivá alebo skreslená informácia, ktorá je šírená s cieľom vyvolať strach, paniku alebo zmätok medzi ľuďmi. Môže ísť o falošné správy týkajúce sa rôznych situácií, ako sú napríklad neexistujúce hrozby, katastrofy, nebezpečenstvá alebo krízové situácie, ktoré sú šírené prostredníctvom médií, sociálnych sietí alebo osobných komunikácií.
Poplašné správy často vychádzajú z neoverených alebo neúplných informácií, ktoré sú šírené rýchlo a bez primeranej kontroly faktov. Ich cieľom môže byť vytvoriť dojem naliehavosti alebo hroziaceho nebezpečenstva, aby sa ľudia reagovali v zmätení alebo pod vplyvom strachu.
Príklady poplašných správ môžu zahŕňať:
- Falošné správy o neexistujúcich prírodných katastrofách (napríklad falošné varovania o zemetrasení alebo tsunami).
- Falošné správy o zdravotných hrozbách (ako napríklad neexistujúce vírusy alebo epidémie).
- Poplašné správy o teroristických útokoch alebo iných neexistujúcich nebezpečenstvách.
Riziká poplašných správ:
- Môžu spôsobiť paniku a zbytočný stres medzi obyvateľstvom.
- Môžu viesť k neuváženým rozhodnutiam alebo panickému správaniu (napríklad hromadné nákupy zásob).
- Mohli by narušiť verejný poriadok alebo spôsobiť chaos.
- Môžu byť neetické a nebezpečné, najmä ak sú zneužívané s cieľom manipulovať s verejnosťou alebo ovplyvniť politické alebo hospodárske rozhodnutia.
Poplašné správy sú často považované za kriminalitu v mnohých krajinách, pretože ich šírenie môže byť považované za ohrozenie verejného poriadku alebo zdravia. V niektorých právnych systémoch môže byť šírenie poplašnej správy trestné.
